Žebřík a nebe

Podstata tvorby Jana Sekala spočívá v kompozici, ve vztahu mezi linkami, v přesném nastavení, ve znaku, ať už se jedná o malbu, fotografii či grafiku.
Při tématu Jákobova žebříku postupoval jako obvykle v sérii. Variace na téma žebříků a schodišť v převážně městském prostředí jsou především, jako většina jeho prací, rozborem spletí, hrou s čarami -jde mu o vyváženost kompozice.
Nemá v oblibě výlučně hladkou, dokonalou a pravidelnou krásu tvarů. Ve městě nefotografuje pamětihodnosti, ale neznámé a nenápadné ulice, schátralá průčelí a dvory zdánlivě nepůvabné. Mnohé záběry pocházejí z průmyslové oblasti. Stavební žebříky, lešení a úniková schodiště zde nabývají jiného významu.
Důraz na geometrii přivádí Sekala  ku zjednodušení, vše vedlejší jde stranou, zůstává zachováno jen to podstatné. Na některých fotogragiích zredukoval téma způsobem nejjednodušším a snad i nejsilnějším: žebřík a nebe.

Anne-Sophie Kovacs, Muzeum výtvarných umění, Budapešť 

Z francouzštiny přeložila Eva Piovarcsyová

 Vloženo 26. 6. 2007



Vidieť okná


  Po Paríži v roku 2004 (Adath Shalom) a Ostrave v 2005 (Dom umenia) predstavuje Jan Sekal nový výber jednej zo svojich obľúbených sérií: okná. Výstava v galérii Mlejn ponúka zo tridsať fotografií týchto otvorov, ktoré si autor vybral spomedzi niekoľkých stoviek záberov z Francúzska, Čiech, Izraela či iných krajín. Sekalove fotografie sa hromadením navzájom obohacujú, pričom každá si zachováva vlastnú hodnotu. Predložený výber vyzdvihuje dva rozličný aspekty: hoci väčšina snímok je vo formálnej rovine veľmi čistá, niektoré zábery umožňujú anekdotickejší rozmer. Obrázky vyčačkaných okien, oživených plyšovou hračkou, mačkou alebo prostým zrakovým klamom odhaľujú naratívnejší a poetickejší aspekt jeho práce. Všetky jeho kompozície však dokazujú rovnakú presnosť. Výberom uzavretého rámu okenného otvoru umelec predkladá širokú paletu farebných a náladových variácií. Na rozdiel od väčšiny záberov, kde dominuje farba, možno niektoré obrazy vnímať ako variácie na rozličné odtiene bielej, sivej a prírodnej farby. Rovnakú rozmanitosť nachádzame pri výbere fotografovaných miest, či sú to obloky obytných domov alebo priemyselných budov, nových alebo starých. Pri fotografiách v horizontálnom formáte
ponúka autor rozličný rytmus a rovnováhu.
  V záberoch skúma predovšetkým možnosti mreže. Okenné tabuľky, okenice a rôzne plochy vytvárajú pravouholníky, medzi ktorými dochádza k hre súladov alebo protikladov, ku kontrastom štruktúr, tónov a materiálov. Jan Sekal využíva odlesky, hrá sa s nepriehľadnosťou a priehľadnosťou, so zatvoreným a otvoreným, s viditeľným a skrytým. Vyzdvihujúc zdanlivo banálne prvky našej každodennosti a zdôrazňujúc ich estetickú hodnotu, ich Sekal povyšuje. Okno sugeruje nielen otvor do sveta, ale vniká aj do oblasti videnia, viditeľného a kladie otázku, či jestvuje lepšie východisko, aby sme sa naučili hľadieť na svet okolo nás?

Anne-Sophie Kovacs

Z francúzštiny preložila Eva Piovarcsyová
Vloženo 26. 6. 2007

Jiné

Stredoeurópský dom fotografie v Bratislavě
Galerie výtvarného umění - výstavy  r. 2005